Možno to dôverne poznáte. Dostali ste v práci pridané, a tak si konečne doprajete drahý nový televízor na splátky, k tomu rozšírenú ponuku TV programov a extra dovolenku k tomu. Deťom rýchlejší internet a letný tábor v Tatrách.
Lenže potom sa pokazí auto a treba celú výplatu na nové vstreky a silentblok. Navyše počas dovolenky tiekla v byte stále voda kvôli poškodenému ventilu a vy sa už neviete dočkať účtu za spotrebu vody. A tak sa za tri-štyri mesiace spamätáte, že opäť fungujete od výplaty k výplate a pravidelne využívate povolené prečerpanie účtu v banke. Zakaždým, keď si už poviete, že čosi konečne z výplaty ušetríte, objavia sa nové náklady. Zdá sa, že zvýšený príjem sa vždy rýchlo rozplynie v mori výdavkov.
Ak je toto Váš prípad, spadli ste do psychologickej pasce, ktorá sa zvykne označovať hedonistická adaptácia. V konkrétnom prípade v oblasti osobných financií ste navyše obeťou inflácie životného štýlu.
Hedonistickou adaptáciou sa v psychologickom a socio-ekonomickom výskume označuje teória, že ľudia sa majú tendenciu rýchlo prispôsobiť (najmä) pozitívnym zmenám a následne sa vo svojom vnímaní šťastia vracajú k východiskovému bodu. Inými slovami sa čoskoro po pozitívnej udalosti v živote cítia rovnako ako predtým.
Ukazuje sa navyše, že ľudia si z psychologického hľadiska spájajú šťastie najmä s pozitívnymi zmenami a nie so stabilným stavom. Je to najmä kvôli tomu, že po pozitívnych udalostiach sa v tele vyplavuje zmes neurochemikálií, ktorá človeka „nadopuje“ a privodí mu pocit šťastia. Samozrejme, keď po čase úroveň týchto látok klesne, človek sa vráti do „normálu“. To zjednodušene vysvetľuje, prečo môže byť napríklad človek zarábajúci konštantne tritisíc eur nešťastnejší ako jeho kolega, ktorý práve dosiahol zvýšenie platu z 1500 na 1800 eur.
Infláciou životného štýlu sa zvykne nazývať spôsob hospodárenia s osobnými či rodinnými financiami, ktorý predpokladá automatické zvýšenie životnej úrovne pri navýšení príjmu jednotlivca či domácnosti. Najlepšie tento efekt stelesňuje vyjadrenie „doprajeme si, veď sme si zarobili, tak si to zaslúžime“. V rodinných financiách sa často prejavuje vo forme vyšších výdavkov na spotrebné tovary, služby spojené so zábavou a voľným časom, bývaním, či vzdelaním. Problém však spočíva v tom, že sa neustále nanovo uzatvára medzera medzi príjmami a výdavkami a nevzniká žiadna podstatná rezerva na horšie časy. Tak sa môže stať, že aj človek zarábajúci státisíce či milióny sa môže cítiť nespokojný so stavom svojich financií a môže ľahko prísť na mizinu.
Možno si dokážete spomenúť na niektoré slávne osobnosti kultúry či športu, ktoré si na vrchole svojej slávy žili „na vysokej nohe“ a následne po vyschnutí príjmov museli vyhlásiť bankrot. Dobehla ich práve inflácia životného štýlu. Ich príjmy už nedokázali pokrývať nákladný život, na ktorý si zvykli.
Prečo sú vlastne tieto dva fenomény také nebezpečné? Pretože ich kombinácia ľudom zásadným spôsobom sťažuje akumuláciu bohatstva. Keď človek zarába 1000 eur v čistom, 150 eur si mesačne odloží a investuje, o 10 rokov pri 5%-nom predpokladanom zhodnotení našetrí viac ako 23 tisíc eur. Keď však zarába 3000 eur a všetko do eura minie, je po 10-tich rokoch bez ohľadu na vyšší príjem stále na mizine.
Ako sa teda môžeme vyššie uvedeným psychologickým nástrahám vyhnúť? Tu je 5 rád, ktoré by Vám mohli pomôcť:
1. Vytvorte si rodinný rozpočet
Nemusíte hneď ísť do extrému, ale mať aspoň prehľad o výdavkoch rodiny je výhodné. Na základe prehľadu si za dva či tri mesiace dokážete stanoviť limity na rôzne skupiny položiek a vďaka tomu sa dokážete rozhodovať pri nákupoch racionálnejšie. Stanoviť si strop je dobré najmä na impulzívne položky a potešenie,. Na evidenciu môžete použiť kalkulačku a papier, či excel, ale existujú aj viaceré softvérové riešenie a aplikácie. Vo svete sú veľmi populárne služby ako YNAB, Mint či Personal Capital.
2. Nastavte si úspory na automat
Z psychologického hľadiska platí, že čím menej peňazí sa vám voľne povaľuje na účte, tým menej ich miniete na nepotrebné veci. Preto sa oplatí investície automatizovať pomocou trvalých príkazov, ktoré zbehnú spolu s komunálnymi platbami hneď po výplate. Nemusíte sa trápiť a rozmýšľať, či si to môžete dovoliť, a či radšej nekúpiť nový televízor. Čím vyššiu čiastku dokážete takto automaticky usporiť, tým lepšie. Ale ani za malé čiastky sa netreba hanbiť. Úspory ešte nikdy nikomu neublížili.
3. Vedome hľadajte nemateriálne veci, ktoré vás robia šťastnejšími
Každý to má inak. Môžete sa cítiť skutočne šťastný napríklad v lese, keď vietor šuchoce lístím a spievajú vtáky. A je to potešenie, ktoré nestojí žiadne peniaze. Skúste sa aj vy viac sústreďovať na veci, ktoré vás v živote robia šťastnejšími a nie sú závislé od množstva peňazí. Neviete čo by to mohlo byť? Tak experimentujte. Cestujte, choďte do hôr či k vode, navštívte priateľov, prečítajte si skvelú knihu z knižnice alebo relaxujte na záhrade so šálkou čaju, či kávy. Odložte mobily a skúste viac vnímať svoje pocity.
4. Pripomínajte si pravidelne, ako dobre sa máte
Občas si naozaj potrebujeme pripomenúť, že my Slováci patríme k najšťastnejším ľudom na planéte. Máme tu všetkého primerane. Hladomor, extrémna chudoba, vojny, epidémie, masívna kriminalita, detská úmrtnosť, to všetko sú veci, o ktorých v súvislosti so Slovenskom nepočujeme. Naopak, máme tu mier, prosperitu, demokraciu s vysokú mieru osobnej slobody. To všetko nám môže drvivá väčšina svetovej populácie iba závidieť
5. Odložte každý impulzívny nákup o mesiac
Toto pravidlo je jednoduché. Ak máte veľkú chuť si kúpiť napríklad nové topánky, povedzte si, že si ich kúpite budúci mesiac. Možno dovtedy nato zabudnete a možno si uvedomíte, že ich v skutočnosti nepotrebujete. Ale nie je vylúčené, že si ich aj tak nakoniec kúpite. Pomôže vám to však preniesť sa cez prvotný impulz, ktorý je hnaný emóciami, a tiež rozlišovať medzi skutočnou potrebou (nemám v čom chodiť) a rozmarom (tie zelené by sa mi lepšie hodili). Nezabúdajte, že ak vlastníte veľa fyzických vecí, v skutočnosti tie fyzické veci vlastnia vás. Musíte sa o nich starať, skladovať ich a zaberajú miesto vo vašej skrini a mysli.
