Rozhovor zo dňa 26. marca 2020.
Súčasná pandémia koronavírusu zatriasla všetkými oblasťami nášho života. Začala sa zdravotnou krízou, no postupne prerastá do sociálnej a ekonomickej krízy. Zasiahla aj investorov. Mnohí z nich sa v týchto dňoch zmáhajú v neistote. Peter Janiga, predseda predstavenstva spoločnosti GOLDSIDE Asset Management, odpovedal na otázky týkajúce sa aktuálnej situácie a jej dopadov na investovanie.
Ako vidíte aktuálnu situáciu na finančných trhoch?
Momentálne je situácia na finančných trhoch extrémne turbulentná. Každý deň vidíme veľmi významné posuny, či už smerom nahor alebo nadol. To, čo sa momentálne deje na finančných trhoch, je porovnateľné s rokom 2008 alebo s hospodárskou krízou z roku 1929. Dokonca niektoré posuny sú rekordné aj v porovnaní s týmito obdobiami.
V tejto chvíli, čo by mal bežný investor robiť a ako sa zachovať pri tak výrazných prepadoch?
V takto rýchlo sa meniacom období je jednoduché zarobiť, ale ešte ľahšie prerobiť. V aktuálnej situácii je pre bežného investora skôr dôležitejšie zamerať sa na udržanie si hodnoty investícií. Základnou radou je – peniaze nevyberať z investícií napriek tomu, že mohli zaznamenať dočasný prepad.
Lepšie je zachovať si chladnú hlavu ako príliš špekulovať a snažiť sa na momentálnej situácii zarobiť. Samozrejme, stále hovoríme o bežnom investorovi, ktorý by teraz nemal nijako výrazne meniť svoje správanie. Ak má od začiatku investovania správne zadefinovaný a nastavený svoj finančný plán, v čase neočakávanej krízy by mal pri výpadku príjmu siahnuť na svoju rezervu, ktorú si vytvoril na niekoľko mesačné obdobie.
Ako dlho predpokladáte tento vývoj?
Vývoj na finančných trhoch bude odzrkadľovať to, čo sa bude diať v spoločnosti ako takej. Dĺžka doby karanténnych a reštrikčných opatrení bude mať na finančné trhy určite veľký vplyv. Nemenej významný vplyv budú mať aj opatrenia vlád či centrálnych bánk smerujúcich k zníženiu negatívneho dopadu krízy a následne k oživeniu ekonomiky.
Sme malá otvorená ekonomika a extrémne závislá od ekonomického vývoja v zahraničí, napríklad v Nemecku. Čo sa týka predpovede, trúfol by som si tipnúť, že toto leto dovolenky strávime väčšinou na Slovensku.
Všetci hovoria „nevyberať“. Ale, čo keď je toto korekcia, ktorá bude trvať roky?
Áno, základná investorská poučka znie: keď trhy padajú, nepredávať alebo dokonca dokupovať. Naopak, ideálne by bolo predávať, keď sa trhy blížia k pomyselnému vrcholu, ale samozrejme to nie je také jednoduché odhadnúť. Historicky sa trhy vždy po kríze pozviechali a vo väčšine prípadov dokonca aj prekonali svoje dovtedajšie maximá.
Žiadna kríza netrvala večne. A taktiež treba myslieť na fakt, čím bola kríza vyvolaná. V porovnaní s krízou 2008, kedy praskla realitná bublina, ide v súčasnosti o epidemiologickú príčinu. Hodnoty, ktoré sa tu dlhodobo budovali, sa len tak jednoducho nestratia zo dňa na deň.
Čo človek, ktorý chce dnes investovať. Kam by mal vložiť svoje prostriedky, aby nepodliehali korózii inflácie?
Neexistuje všeobecná rada o tom, do čoho by mali všetci investovať. Dôležité je posúdiť, aké máte finančné možnosti či potreby. Na základe toho by ste si mali vytvoriť investičné portfólio, ktoré bude pomocou vhodných investičných nástrojov primerane diverzifikované. Proti inflácii sa chránime jednoducho – investovaním.
Ideálne je rozdeľovať svoje prostriedky podľa toho, kedy konkrétne budete peniaze potrebovať. Napríklad akcie sú vo všeobecnosti pre investorov s dlhodobým časovým horizontom, teda 10 rokov a viac. Pri tvorbe rezervy sú zasa vhodnejšie konzervatívnejšie a likvidné nástroje. Takouto diverzifikáciou sa investor dokáže proti inflácii chrániť. Príkladom investičného nástroja, ktorý efektívne chráni proti inflácii, je realitný fond. Jeho príjem je primárne tvorený z prenájmu nehnuteľností. Nájomné kontrakty sú pritom spravidla každý rok upravované o výšku inflácie. Prirodzene, čím je vyššia, tým je vyšší výnos z nájmu.
Čo očakávate, že sa po „karanténe“ zmení z pohľadu správania investora? Budeme opatrnejší alebo budeme viac diverzifikovať smerom k menej rizikovým investíciám?
Myslím si, že všetci si v týchto dňoch viac než inokedy uvedomujú, že o príjem môžu prísť zo dňa na deň. Verím a zároveň dúfam, že základné ponaučenie pre ľudí bude – tvoriť si úspory, finančnú rezervu a investovať. Tie rady, ktoré im doteraz ich poradcovia vštepovali do hlavy, si aj viac osvoja a budú sa nimi riadiť. Z pohľadu typu nástrojov je asi prirodzené predpokladať, že po skúsenosti s takto turbulentným obdobím, veľa ľudí siahne po konzervatívnejších produktoch.
Ktoré finančné nástroje dnes klesajú, a naopak, ktoré rastú alebo sú zastabilizované.
Skôr je to o tom identifikovať nástroje, ktoré sú momentálne silno volatilné, a ktoré sú naopak stabilné, keďže napríklad akcie môžu jeden deň klesať a druhý zase rásť. Konzervatívnejšie nástroje poskytujú väčšiu istotu, čo platí v súčasnej dobe dvojnásobne. Ďalším konzervatívnym nástrojom sú napríklad realitné fondy. Naopak, akcie obchodované na burze sú kvôli vysokej volatilite menej bezpečné. Psychika investora tu zohráva veľkú rolu.
Nie každý človek má totiž na to, aby zvládol 30 %-ný pád akciových trhov. Tu vidíme rozdiel medzi profesionálnym investorom a bežným investorom, ktorý nemá toľko informácií a investičné vzdelanie. Profesionálny investor rozumie tomu, prečo trh klesá, nepodlieha panike a nie je ovplyvňovaný natoľko svojimi emóciami.
Z tohto hľadiska je súčasná situácia aj veľmi dobrou školou pre bežného investora, keďže po 10 rokoch rastu na akciových trhoch sa opäť ukázala ich nepredvídateľnosť, respektíve rizikovosť. Takto dlhé obdobie rastu bolo historicky skôr výnimkou ako pravidlom.
Prečo si realitné fondy udržiavajú stále rast a na čom je tento rast založený, keď „všetci ostatní klesajú“?
Zjednodušene môžeme povedať, že rozdiel medzi realitnými fondami a akciami obchodovanými na burze je v tom, čo ovplyvňuje ich cenu. Pri akciách sa cena odvíja jednak od fundamentov, ale výrazne je ovplyvňovaná očakávaniami. Ak sa zverejní informácia, ktorá hovorí, že hospodársky rast poklesne, investori túto informáciu zohľadňujú vo svojich očakávaniach, a teda aj v cene za akciu. V skutočnosti to však nemusí mať žiaden vplyv na predmetnú spoločnosť, aspoň nie v danom čase, ale cenu, za ktorú sa obchoduje, to ovplyvní. To platí samozrejme aj opačne, dobré správy môžu vyhnať cenu akcií nahor.
Naopak, realitné fondy fungujú viac na základe fundamentov. Realitný fond vlastní nehnuteľnosti, ktoré sú prenajímané rôznym spoločnostiam. Výnos fondu je tvorený primárne nájmom. Realitnému fondu sa darí dovtedy, kým sú spoločnosti schopné platiť svoje nájmy. Keďže kontrakty sú spravidla niekoľkoročné, tak krátky pokles tržieb alebo dokonca zastavenie výroby neznamená automaticky pokles hodnoty fondu. Keď už sme použili tento príklad, tak pokles tržieb alebo zastavenie výroby má spravidla za následok okamžitý pokles hodnoty akcií obchodovaných na burze.
Čo by sa muselo stať, aby realitné fondy začali klesať?
Spoločnosti, ktoré sú v nájme, by museli byť neschopné v stredne a dlhodobom horizonte plniť svoje záväzky vyplývajúce z niekoľkoročných nájomných kontraktov. A súčasne, ak by sa nepodarilo prenajať priestor iným nájomcom za obdobných podmienok. Hovoríme teda o dlhodobejšom procese.
Šport mi pomáha byť odolnejším a rozhodnejším vo svete financií – hovorí Peter Janiga, predseda predstavenstva GOLDSIDE Asset Management.
Ako som už spomenul, krátkodobý pokles tržieb alebo zastavenie výroby neznamená, že spoločnosť nie je schopná plniť svoj záväzok vyplývajúci z niekoľkoročného nájomného kontraktu, keďže stále je pravdepodobné, že opätovne svoju činnosť obnoví. Z krátkodobého hľadiska môže na plnenie svojich záväzkov použiť prostriedky získané z úveru alebo finančnej výpomoci od materskej spoločnosti. Na realitné fondy nevplývajú krátkodobé ekonomické výkyvy.
Negatívny vplyv na ich hodnotu môže mať naopak dlhodobý negatívny hospodársky vývoj, ktorý vyústi napríklad do tlaku na nižšie nájmy. Ďalší faktor, ktorý vplýva na cenu, závisí aj od ceny, za ktorú sa dané nehnuteľnosti nakupujú či predávajú.
Mnoho ekonómov dnes hovorí a predikuje recesiu a pokles HDP. Čo sa ale stane pri masívnom prepade spotreby ľudí, skokovom poklese zamestnanosti a neschopnosti splácania úverov?
V ekonómii je vždy dôležitá príčina, a preto si treba položiť otázku „prečo“ to nastalo. Ak si zoberieme prepad spotreby ľudí, ten momentálne nie je zapríčinený tým, že si ľudia nechcú alebo nemôžu dovoliť tovary a služby kupovať, ale preto, že sú obchody zavreté. Zamestnanosť poklesne z dôvodov, ako sú zatvorené prevádzky a strata tržieb, ale na druhej strane vidíme zvýšený dopyt po logistických službách, výrobe zdravotných pomôcok, napokon aj zdravotníkoch či odborníkoch v online sfére. A čo spôsobuje neschopnosť splácať úvery?
To, že spoločnosti nie sú konkurencie schopné alebo to, že sú dočasne zavreté z dôvodu opatrení či dočasného poklesu dopytu. Čiže vždy je dôležitá príčina. Krízu treba z časti brať ako šancu na ozdravenie, resp. očistenie ekonomiky.
Trh sa prirodzene zmení. Zostanú hlavne také podniky, ktoré sa dokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam a budú konkurencie schopné. Časť ľudí sa prirodzene presunie do nových odvetví, kde bude dopyt po pracovnej sile. Samozrejme, spustenie ekonomiky a prispôsobenie sa novým podmienkam bude nejaký čas trvať a niečo to bude stáť. Tu je podstatné, aby sa ekonomika nezasekla a jednotlivé efekty sa neznásobili. Dôležité bude, ako sa ako spoločnosť prispôsobíme novým výzvam a samozrejme aj efektívnosť opatrení zo strany autorít.
Videli ste už ekonomické opatrenia novej vlády? Prídu vám dostatočné? Niektoré krajiny idú ešte ďalej a chcú posielať peniaze priamo na účet ľudí.
Tu by som odčlenil ekonomické opatrenia od všeobecných opatrení, ktoré sa u nás zaviedli. Paradoxne nám možno pomohlo to, že sa nám v tomto čase menila vláda. Predchádzajúca vláda povedala, že ekonomické dôsledky bude znášať tá nasledujúca. Pri porovnaní s inými krajinami boli takéto opatrenia v tom čase veľmi odvážne.
Z dlhodobého pohľadu sú však zásadné a môžu sa v konečnom dôsledku pozitívne prejaviť vo vývoji na Slovensku. Z môjho pohľadu je kľúčové, aby boli vládne opatrenia veľmi adresné na konkrétne odvetvia. Rovnako dôležité je zabezpečiť, aby nevznikal pocit, že štát ľudí vo všetkom zachráni. Jednotlivci musia pocítiť dopady krízy, no nemal by to byť dopad existenčný, kde by nemali na základné potreby. O takýchto ľudí by sa mal postarať práve štát. Včasnosť riešení a postupné spúšťanie ekonomiky budú asi kľúčové pre budúci vývoj.
