Budúcnosť je neistá. Vždy bola a vždy bude. V histórii sme zažili krízy už toľkokrát, že je zbytočné o tom polemizovať. Vojny, ekonomický prepad, epidémie – vlastne ani nemusíme ísť v tej histórii veľmi ďaleko. Epidémiu a s ňou súvisiaci ekonomický prepad zažívame na vlastnej koži posledných niekoľko mesiacov. Karanténa, pozastavená výroba, obmedzenie služieb na minimum a spotrebiteľský dopyt, ktorý v mnohých odvetviach zo dňa na deň klesol na nulu.
Starosti o svoje zdravie a zdravie našich blízkych už samé o sebe spôsobujú vrásky na čele. K tomu sa však môžu pridružiť aj obavy ekonomického charakteru, ktoré sa týkajú ako podnikateľov, tak aj bežných zamestnancov. Otázka, ktorej mnohí z nás musia čeliť, je jednoduchá: Dokážem finančne zvládnuť toto krízové obdobie?
Myslite na sporiaci vankúš
Prežiť takéto ťažké časy je možné, avšak ak to chceme zvládnuť pri aspoň akej-takej duševnej pohode, máme šťastie, ak sme na budúce zlé časy mysleli v dobe, keď sme o nich ešte nechyrovali a nevedeli sme, kedy prídu. A vytvárali sme si finančnú zábezpeku, istotu do budúcnosti, vankúš, ktorý nám v ťažkých časoch (ktoré raz určite prídu, na to môžeme vziať jed) pomôže pokojne spávať. Úspory. Ak sme na možné horšie obdobie nemysleli už skôr, je asi najvyšší čas zamyslieť sa nad ním vo chvíli, keď sme až príliš jasne vystavení neistote z budúcnosti a na vlastnej koži pociťujeme, že v živote nikdy nič nie je zaručené. Ani zdravie, ani príjem.
Aj v pokojnej dobe, kedy všetko vyzerá ideálne, ekonomika rastie, prácu máme istú, zarábame dosť na to, aby sme s prehľadom pokryli svoje mesačné výdavky a všetko je tak, ako má byť. Je dobré mať úspory vo výške aspoň troch mesačných platov. Kebyže prídeme o prácu, zlomíme si na lyžovačke nohu alebo ochorieme. Proste budeme musieť čeliť krátkodobému výpadku príjmov, ktorý nám sociálna poisťovňa vykompenzuje len vo veľmi obmedzenej miere.
Sporte s nami na lepšie časy. Pozrite sa na naše GOLDSIDE Investičné sporenie.
Pri sporení rozhoduje aj váš vek
Možnosť bez stresu čeliť výpadku financií s vedomím, že najbližšie tri mesiace si vieme zo svojich úspor vybrať sumu vo výške nášho štandardného príjmu je niečo, vďaka čomu sa už dá celkom pokojne spať. Vedieť, že aj pri neočakávanej udalosti dokážeme tri mesiace platiť hypotéku, bývanie a dokonca sa aj najeme, je veľmi upokojujúce. Avšak len ak ide o mladého človeka bez záväzkov, u ktorého sa dá predpokladať, že sa z akejkoľvek pohromy dokáže do troch mesiacov vyliečiť, zahojiť, spamätať alebo sa po strate zamestnania opäť zamestnať.
V prípade, že sa bavíme o rodine s deťmi alebo o starších ľuďoch, ktorí to pri strate zamestnania tak ľahké nemajú, už trojmesačná finančná rezerva nemusí byť dostatočná. Do úvahy musíme brať aj pokojný spánok, ktorý býva zriedkavejší v prípade, že človek má zodpovednosť za rodinu alebo má na chrbte o pár krížikov viac. Vtedy je vhodné mať usporených minimálne šesť platov, ideálne však dvanásť, teda celoročný príjem domácnosti. S takouto rezervou za sebou sa už človek dokáže popasovať prakticky s čímkoľvek. Čo je síce pekné, ale kde tú rezervu vziať, že?
Sporiť začnite hneď, najlepšie od prvého zamestnania
No, treba si ju nasporiť, to je asi najrýchlejší a najjednoduchší spôsob. Dúfať vo výhru v lotérii či dedičstvo po neznámom strýkovi z Ameriky je asi zbytočné. A začať treba hneď vo chvíli, keď si človek nájde prvé zamestnanie.
Trvalý príkaz funguje
Ak je náš príjem nízky a my máme problém prežiť z mesiaca na mesiac, bude vytváranie úspor trochu fuška. Ale ide to. Netreba sa však spoliehať na „veď si to nechám na účte a budem hospodáriť tak, aby som to neminul“. To nefunguje. Lebo vždy tu bude množstvo lákadiel, ktorými si dokážeme obhájiť, prečo sme tento mesiac nič neušetrili. Sebadisciplína ide bokom, keď máme možnosť ísť sa v piatok večer zabaviť s partiou alebo zobrať deti na výlet či do ZOO. Takže ešte raz, takto to nefunguje. Čo funguje, je trvalý príkaz. Nastavený tak, aby nami plánované úspory hneď po pripísaní výplaty na účet bezpečne „odpratal z cesty“ našej chuti žiť naplno. V tejto chvíli nezáleží na tom kam, dôležité je odkiaľ. Z nášho dosahu.
Koľko z platu odložiť?
Ostáva ešte vyriešiť otázku, že koľko. Aj v tých najťažších časoch s nízkym platom a vysokou hypotékou na krku by to malo byť minimálne 4,5 percenta nášho mesačného príjmu. Prečo práve toľko? Pretože keď si to vynásobíme dvanástimi, počtom mesiacov v roku, dostaneme 54 percent, teda zhruba polovicu nášho čistého mesačného príjmu. Je to málo? Veľa? Vo chvíli, keď náš príjem ledva pokrýva naše mesačné výdavky, je to tak akurát. Chýbajúceho 4,5 percenta z príjmu si všimne len málokto, a napriek tomu ročne ušetríme pol platu. Za dva roky celý. A to nie je zlé.
Akonáhle však máme mesačný príjem, s ktorým už nemusíme obracať v ruke každé jedno euro, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či našu ideálnu ročnú finančnú zábezpeku chceme vytvárať dvadsaťštyri rokov. No, asi nechceme. Zvýšime si preto percento úspor z mesačného príjmu na 9 percent. Jednoduchou matematikou zistíme, že za rok ušetríme celý jeden mesačný plat. Dvanásť mesiacov sme teda prežili s jedenásťmesačným príjmom. Paráda. Našu vysnívanú ročnú finančnú rezervu usporíme za dvanásť rokov. Keď si to prerátame na náš vek, tak ak sme začali na ročnej rezerve pracovať hneď po škole, vo veku okolo 35 už môžeme pokojne spať.
Ročne odložme jeden až dva mesačné príjmy
Samozrejme, s rastúcim príjmom bude stúpať aj suma, ktorú si mesačne usporíme, teda ak pri zvýšení príjmu nezabudneme prepočítať tých 9 percent a zmeniť trvalý príkaz na osobnom účte. Tým pádom už naše doterajšie úspory nebudú odzrkadľovať náš terajší príjem. To nás ale nebude bolieť v prípade, že sa zamyslíme nad tým, koľko peňazí reálne mesačne minúť musíme a koľko ich minúť chceme. A výsledkom možno bude, že našich 9 percent zvýšime na 13,5 percenta alebo 18 percent. Tak či onak, odložiť ročne jeden až dva mesačné príjmy je asi najlepšia stratégia, ako si zabezpečiť dlhodobo pokojný spánok aj v časoch, ktoré nám ekonomicky nebudú priať tak, ako sme boli zvyknutí. Tie časy totiž prídu. Naše úspory nám však budú kryť chrbát.
